Tohtoročné župné voľby sú výnimočné. Sú to totiž posledné samostatné voľby do VÚC. V roku 2022 už budú regionálne a komunálne voľby spojené a ľudia si tak budú voliť zástupcov obce aj samosprávneho kraja naraz.
Skupina koaličných poslancov, ktorá navrhla zlúčenie termínov konania volieb starostov obcí, poslancov obecných zastupiteľstiev, ako aj predsedov a poslancov vyšších územných celkov tým sleduje hlavne odbremenenie voličov od častých návštev volebných miestností. Zároveň je motívom pre tento krok aj šetrenie financií v štátnom rozpočte a zvýšenie volebnej účasti.
Problematickým aspektom je, že regionálne (župné) voľby vychádzajú na 4. Novembra 2017 a komunálne voľby by sa mali konať až v roku 2018.
Autori návrhu na zlúčenie regionálnych a komunálnych volieb do jednej udalosti navrhujú nasledovný postup: „K zlúčeniu termínu teda môže dôjsť iba predĺžením alebo skrátením jedného z volebných období. Za tým účelom sa navrhuje predĺžiť najbližšie volebné obdobie pre voľby do orgánov samosprávnych krajov.“
Na základe tohto návrhu vláda odsúhlasila, že v najbližších voľbách do VÚC sa nebudú poslanci a predsedovia samospráv voliť na štandardné, 4 ročné volebné obdobie, ale predĺžené, 5 ročné volebné obdobie. Vďaka tomuto opatreniu sa eliminuje časový odstup župných a komunálnych volieb a o 5 rokov, teda v roku 2022 sa budú môcť konať spolu.
Spolu s touto zmenou je schválená aj úprava dvojkolových volieb predsedov VÚC na jednokolové.
Neprehliadnite:
Zákon o voľbách do vyšších územných celkovKoľko budú voľby do VÚC stáť?
Existujú odhady, podľa ktorých by nastávajúce voľby do VÚC mohli štát vyjsť na približne 9,7 milióna eur.
Plánované budúcoročné komunálne voľby odkroja zo štátneho rozpočtu približne 7 a pol milióna eur. Zlúčením týchto dvoch udalostí by teda došlo k nemalej úspore finančných prostriedkov.
Volebná účasť na voľbách do VÚC
Regionálne voľby (voľby do VÚC) mali za posledné roky enormne nízku účasť. V roku 2013 sa volieb do VÚC zúčastnilo len 20% oprávnených voličov, štyri roky pred tým bola účasť na úrovni 18%. Najvyššia zaznamenaná volebná účasť na voľbách do VÚC sa pohybovala na úrovni 26% voličov.
Účasť na komunálnych voľbách sa pohybuje na úrovni okolo 48%.
Nízka účasť vo voľbách so sebou priniesla pochopiteľnú vlnu kritiky. Zároveň však spôsobila aj to, že pri voľbe predsedu BSK, ktorým sa stal Pavol Frešo, stačilo na víťazstvo v prvom kole necelých 58-tisíc platných hlasov a v druhom kole o jeho víťazstve rozhodlo približne 74-tisíc hlasov. Celkovo sa v tom čase do volieb mohlo zapojiť vyše pol milióna (563-tisíc) voličov.
Rovnako to bolo aj v prípade voľby primátorova Bratislavy. Vtedy stačilo Ivovi Nesrovnalovi k vítazstvu vo voľbách získať len niečo menej ako 51 tisíc platných hlasov (50 630).
Za tak nízkej volebnej účasti je na mieste aj otázka legitímnosti zvolených šéfov vyšších územných celkov, starostov, či poslancov.
Aký je dôvod nízkej volebnej účasti na župných voľbách?
O úspešnosti pokusov zvýšiť volebnú účasť na regionálnych voľbách kolujú isté pochybnosti.
Sociológ Ľubomír Falťan sa k otázke dôležitosti volieb do VÚC z pohľadu občanov vyjadril nasledovne:
„Veľmi často sa stáva, že ľudia málo vnímajú vplyv krajskej samosprávy na svoj život. A to je problém. Od toho sa potom odvíja, akú váhu a prestíž majú voľby do vyšších územných celkov. Zjednotenie volieb je pozitívne z administratívneho hľadiska – že ľudia nebudú musieť tak často chodiť k volebným urnám, a môže to byť aj šanca, že sa zvýši volebná účasť vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov.“
Štatistika účasti na komunálnych voľbách
| Rok | Volebná účasť |
| 2014 | 48,34 % |
| 2010 | 49,69 % |
| 2006 | 47,65 % |
| 2002 | 49,51 % |
| 1998 | 53,95 % |
Zdroj: Štatistický úrad SR
Štatistika účasti na župných voľbách (voľby do VÚC / regionálne / krajské)
| Rok | Volebná účasť |
| 2013 | 20,11 % |
| 2009 | 22,90 % |
| 2005 | 18,02 % |
| 2001 | 26,02 % |
Zdroj: Štatistický úrad SR