Ak chce niekto presadiť tzv. prelomový dokument na slovenskej volebnej scéne – Memorandum o vzájomnej podpore kandidátov na nového predsedu BBSK, tak by si jeho autor či autori mali uvedomiť, že o takých vážnych témach treba korektne rokovať. Vyhlasovať nejaký plán bez akejkoľvek snahy o konzultáciu, sa rovná takmer s istotou neúspechu iniciatívy.

Som za rovnosť šancí pre všetkých pri výbere kandidáta na post predsedu BBSK a zároveň som pripravený rokovať s každým účastníkom politického súboja otvorene a slobodne. Zastávam však jednoznačný názor, že ak má dôjsť k nejakej dohode na jednom najsilnejšom protikandidátovi súčasného predsedu BBSK, musí najskôr prebehnúť diskusia medzi všetkými dotknutými kandidátmi a jasne sa musia vyjadriť aj parlamentné koaličné politické strany spolu s opozičnými, koho by v novembrových voľbách vlastne podporili. Preto prípravu a načasovanie memoranda považujem za unáhlené a predčasné.

Podľa mňa je dôležitá aj rovnaká štartovacia čiara pre všetkých kandidátov. V praxi to znamená, aby sa všetci kandidáti vzdali svojich štátom platených  funkcií ako poslanca NRSR za SaS či riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici teraz a nie až po voľbách, ako vyhlasujú. Takýto férový záväzok by bol prejavom úcty k voličom a volebnej súťaži.

Nie som proti memorandu, som proti forme, akú jeho autori zvolili.  Som aj proti jeho nedokonalému obsahu.