V období pred voľbami sú voliči zo všetkých strán bombardovaní výsledkami prieskumov verejnej mienky a volebných preferencií. Vplyv takýchto prieskumov na formovanie verejnej mienky je pritom nespochybniteľný.
Často sa stáva, že sa výsledky jednotlivých prieskumov diametrálne odlišujú. Ako je to možné?
Prieskumy treba vedieť správne interpretovať, pretože rôzne agentúry používajú rôzne postupy a techniky realizácie prieskumov volebných preferencií. Medzi najznámejšie agentúry zaoberajúce sa prieskumami verejnej mienky na Slovensku patria: AKO, POLIS, MEDIAN, MVK a FOCUS.
Faktory, ktoré determinujú presnosť prieskumu
Tak, ako každý prieskum verejnej mienky, aj prieskumy volebných preferencií do VÚC sa realizujú na určitej vzorke respondentov. Pochopiteľne, čím je vzorka väčšia, tým je aj presnosť prieskumu vyššia, resp. náhodná štatistická chyba nižšia. Faktom však zostáva, že štatistická odchýlka sa z prieskumu nedá úplne eliminovať. Z toho dôvodu býva pri výsledkoch prieskumov udávaný takzvaný interval spoľahlivosti, ktorý s pravdepodobnosťou na 95% definuje hodnotu výsledkov prieskumu za predpokladu, že by doň boli zapojení všetci voliči.
Interval spoľahlivosti vyjadruje hodnotu volebných preferencií jednotlivých kandidátov. Počíta sa na základe údajov, ktoré z prieskumu vyplynuli a vyjadruje rozmedzie, v ktorom by sa mal s pravdepodobnosťou na 95% nachádzať výsledok volieb do VÚC 2017.
Rôzne spôsoby zberu dát
Rozdiely môže spôsobovať aj spôsob zberu dát a metodika výskumu. Osobné dopytovanie respondentov, prípadne využívanie vizuálnych pomôcok (napr. zoznamu kandidátov) môže výrazne ovplyvniť výsledok výskumu. Na druhej strane stojí telefonický prieskum, pri ktorom anketár respondentovi prečíta zoznam kandidátov, alebo dokonca len požiada respondenta o spontánne uvedenie mena. Táto technika je možno pre agentúru menej náročná, pretože nevyžaduje osobné stretnutie anketára s respondentom, no môže výsledky výskumu poriadne skresliť.
Treťou metódou je takzvaný mix mode, to znamená, že časť prieskumu je realizovaná formou osobných rozhovorov a časť telefonicky. Pri zisťovaní volebných preferencií sú pri tejto metóde využívané oba typy otázok – otvorené i uzavreté.