Kto je Ján Lunter

Ján Lunter sa narodil v roku 1951 v horehronskej rázovitej obci Telgárt. Vyrastal v roľníckej rodine s piatimi súrodencami. Keďže v Telgárte založili JRD až v roku 1976, jeho otec farmárčil samostatne. „Vďaka otcovi som zažil inšpiratívne detstvo,“ hovorí. „Bol zodpovedný, nikdy som ho nevidel v posteli. Večer išiel spať ako posledný a ráno vstával prvý.“

Prečo chcem byť županom?

Všetko, na čom mi v živote záleží, je spojené s naším krajom. Tu som sa narodil, tu sme vychovali našich 6 detí. Tu som, krok za krokom, poctivou a svedomitou prácou vybudoval úspešnú firmu.

Deti mali možnosť spoznať svet, šťastlivo sa vrátili domov a ja som im odovzdal svoje dielo. Myslím, že by som si s pokojným svedomím mohol užívať dobrý pocit a chovať moje včely.

Lenže ja sa nedokážem nečinne prizerať, kam sa veci u nás uberajú. Najprv sme tu mali štandardných politikov: boli však častejšie v Bratislave a Bruseli, než tu doma. Potom to nespokojní voliči skúsili inak, ale ukázalo sa, že sa vlastne nezmenilo nič. Tak, ako predtým, aj dnes mladí hromadne odchádzajú a a hľadajú svoju budúcnosť inde. Chýba tu dobrý plán na zveľadenie nášho kraja a čo je horšie, ľudia už strácajú nádej, že by to raz šlo aj inak a lepšie.

Rozhodol som sa kandidovať na župana, pretože to chcem zmeniť. Viem, čo všetko sa dá dosiahnuť poctivou a svedomitou prácou, viem, aké dôležité je, aby bola rodina pokope. Všetko, čo ma život naučil a všetko čo viem, ponúkam do služby vám, moji rodáci. Som hrdý na svoju rodinu, som hrdý na našu firmu – a chcem byť spoločne s vami a právom hrdý aj na náš kraj.

Ján Lunter našiel svoj životný vzor v starom otcovi

Rodinné prostredie formovalo aj jeho názory na svet. „Starý otec sa narodil v Pittsburghu. S rodičmi sa vrátil na Slovensko, ale v 1. svetovej vojne mu zomrel otec, tak ho mama poslala naspäť do USA, zarábať. V tom čase už bol zaľúbený do starej mamy a chcel, aby prišla za ním. Jeho vlastná mama však prehovorila nevestu, aby zostala, slovami: Ostaň doma, keď ťa ľúbi, tak sa vráti,“ pokračuje v rodinnom príbehu Lunter.

Starý otec sa po vzniku ČSR vrátil a v Telgárte ostal do konca života. Vnukov učil angličtinu, ale aj demokratickému zmýšľaniu. „Vďaka tomu sme vedeli, že veci sa dejú aj inak ako u nás, pomohlo nám to lepšie sa zorientovať vo svete“ dodáva Lunter. „Aj preto sme so súrodencami nikdy nevstúpili do komunistickej strany, nikdy sme nehľadali lacný prospech a robili sme všetko preto, aby sme sa postarali o svoje rodiny.“ Otec Jána Luntera podporoval svoje deti vo vzdelávaní, zo šiestich detí piati dokončili vysokú školu. Ján sa vybral elektrotechnickým smerom, inšpiráciu mal opäť v rodine. „Vždy bolo u nás prítomné novátorstvo, technické zmýšľanie. Otec si spravil jednoduchú koľajničkovú pílu a pílil drevo na stavby a krovy. Neskôr mu to komunisti znárodnili. Sám si vyrobil aj zariadenie na výrobu šindľov.“

Pracovitosť majú v rodine

Po vysokej škole sa Ján Lunter v roku 1979 oženil a keďže chcel založiť rodinu a postaviť dom, hľadal možnosti privyrobiť si. „Zo svadobných peňazí som si kúpil starý traktor, ktorý som opravil. K tomu kosačku a hrabačku. Družstvo mohlo vykupovať seno a vyplácať korunu za kilo.  Tu som počas letných mesiacov využil remeslo svojho otca a to, čo som sa v Telgárte naučil,“ opisuje obdobie do roku 1989.

Po revolúcii spolu zakladal firmu Proces, ktorá sa venovala softvéru a hardverovým službám. Neskôr sa začal venovať výrobe tofu a založil firmu Alfa Bio, ktorá úspešne pôsobí dodnes.

Ján Lunter sa v roku 1979 oženil s manželkou Etelou a spolu vychovali šesť detí. Najstarší Ján študoval vo Francúzsku a založil celosvetovo úspešnú firmu na rozoznávanie odtlačkov prstov. Syn Jakub študoval v Prahe, po desiatich rokoch sa vrátil domov a má v Alfa Bio na starosti medzinárodný obchod. Tretí v poradí Juraj získaval skúsenosti v Austrálii, po návrate sa pripojil k rodinnej firme, ktorú viedol ako riaditeľ. Najmladším spomedzi bratov Ondrej vyštudoval v Brne. Spolu zakladal portál demagog.sk, ktorý overuje pravdivosť výrokov politikov a neskôr tiež nastúpil do rodinnej firmy. Dcéra Anna študuje na univerzite v Dánsku a najmladšia Mária navštevuje gymnázium v Banskej Bystrici.

Zemiakový koníček

Z rodného Telgártu si Ján Lunter odniesol vzťah ku fyzickej práci a tá mu chýba. „Pri robote som najšťastnejší. Keď sme ešte pred revolúciou kúpili dom so záhradou, objednal som kočiša s koňmi. Orali sme záhradu, aby deti videli, čo je to zem, čo nás živí a z čoho rastú zemiaky. Kočiš naučil deti aj nadávať, šťavnato hrešil, že zem je kamenistá,“ spomína s úsmevom. Synovia sa museli zúčastňovať aj sadenia, okopávania a vyberania zemiakov. „Až mi raz syn Ondrej povedal – oco, ale to je tvoj koníček – a moja odpoveď bola – aj ty ješ zemiaky. Ondrej sa chvíľu zamyslel a hovorí – oco, ale ty by si si zemiaky mohol aj kúpiť. A odvtedy okopávam zemiaky sám,“ smeje sa Ján Lunter.

Láska k včelám

Jednou zo záľub Jána Luntera sú aj včely. „Vojsť medzi včely, otvoriť si úľ a pozerať sa na to, ako usilovne pracujú pre ďalšie generácie, to je moja oddychová terapia,“ priznáva. Je rád, že mu to manželka toleruje, keďže ho kvôli tomu veľmi nevidí. Tradícia včelárstva je však v rodine silná: „Keď som sa oženil, moja žena mi vysvetľovala hierarchiu v ich rodine. Na prvom mieste bola včelia matka kráľovná,“ smeje sa pán Lunter.

Športový nadšenec

Ján Lunter má rád pohyb. Okrem turistiky sa venuje skialpinizmu.
„A nemyslím tým šliapať na Chopok po zjazdovke, ale hociktorým smerom cez zasneženú krajinu. Cez dolinky, do ktorých nikto nevojde,“ hovorí Ján Lunter.

Vyskúšal si aj tandemový zoskok padákom, ktorý dostal ako dar. „Asi to malo znamenať, že mám vypadnúť z firmy,“ žartuje Ján Lunter.