Mgr. Juraj Droba MA, MBA (* 25. máj 1971, Bratislava) je slovenský politik. Od roku 2010 je poslancom Národnej rady SR za stranu SaS, ktorej je zakladajúcim členom. Zároveň je členom zahraničného výboru NR SR a členom osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS. Hovorí po anglicky, nemecky, holandsky, rusky a čiastočne po španielsky. Na post bratislavského župana ho podporuje koalícia strán SaS, OĽANO, NOVA, SMK, OKS a Zmena zdola Jána Budaja. Ak sa stane županom, vzdá sa miesta poslanca v Národnej rade SR.

Prečo kandidujem vo voľbách do VÚC

Som rodený Bratislavčan. Vyrastal som v Ružinove na Pošni – klasickom panelákovom sídlisku, neskôr som sa presťahoval do Starého Mesta. Mama pochádza z Ivanky pri Dunaji, kde som strávil každé prázdniny. K mestu aj k jeho okoliu tak mám veľmi silný vzťah, dokonca som už ako 18-ročný robil turistického sprievodcu pre zahraničných návštevníkov Bratislavy.

Hnevá ma, že hoci sme jeden z najbohatších regiónov Európskej únie, v bežnom živote to necítiť. Bratislavskému kraju chýba moderná vízia, chýba odvaha realizovať veľké projekty. A to by som chcel zmeniť.
Mám bohaté manažérske skúsenosti v súkromnom sektore a už tretie volebné obdobie pracujem ako poslanec NR SR. Preto som presvedčený, že dokážem riadiť župu, a že ju dokážem riadiť lepšie, ako to bolo doteraz. Určite máme na viac.

Aká má byť župa?

Chcem, aby župa pod mojím vedením prestala skrývať pred verejnosťou čo robí a na čo míňa peniaze, prestala sa urážať za kritiku (a reagovala na ňu), vyvodzovala zodpovednosť za chyby a opustila papalášske maniere.

Župa musí vynikať v transparentnosti, hospodárnosti a komunikácii s občanmi.

Župa potrebuje nové nápady, potrebuje znížiť prezamestnanosť úradníkov, lepšie a transparentnejšie obstarávanie, nulovú toleranciu ku korupcii. Nulovou toleranciou ku korupcii by sa dalo ušetriť 15 až 20 percent peňazí a mohli by sme ich použiť na ďalšie projekty.

Bratislavský kraj by mal byť moderným regiónom v rámci EÚ, s vysokou životnou úrovňou aj kvalitou života, dostupnou dopravou, priateľskými inštitúciami, čistým vzduchom, vodou aj krásnou prírodou okolo.

Chcem, aby BSK ostal tolerantný voči príslušníkom iných národov, veď na území Bratislavy a jej okolia stáročia priateľsky spolunažívajú rôzne národnosti. Slováci, Nemci, Maďari, Židia, Chorváti či Česi, na konci minulého storočia sa začala rozrastať aj vietnamská komunita.

Náš kraj môže byť pre každého dobrým domovom a ako župan sa budem správať priateľsky a úctivo voči všetkým bez rozdielu, rovnako k starousadlíkom ako aj k tým, ktorí sem prišli za štúdiom či hľadať prácu a lepší život.

Najväčším problémom župy je doprava

Najväčším problémom župy je samozrejme doprava. Prioritou je dokončenie obchvatu D4/R7, ale ani to nebude definitívne riešenie. Podľa mňa je jedinou možnosťou výrazne podporovať dopravu, ktorá nevytvára zápchy, teda električky a vlaky.

Stavať metro v Bratislave je v súčasnosti nereálne a tak je našou úlohou ponúknuť šoférom taký komfort, aby sme im dali dôvod presunúť sa z áut na koľajnice. Stačí sa pozrieť, ako pozitívne zareagovali obyvatelia v smere od Komárna na Regio Jet. Koľajová doprava je dobrá aj pre šoférov, lebo zníži počet áut na cestách.

A nesmieme zabúdať na motocykle a bicykle. Každý bicykel znamená na ceste o jedno auto menej a jedno ušetrené parkovacie miesto.

Potrebujeme potiahnuť električkové trate na okraj mesta, na Čiernu vodu, Bory, aj na koniec Petržalky. A pustiť na koľajnice také električky, aké chodia trebárs v Budapešti. S veľkou kapacitou, pohodlné a s krátkymi intervalmi.

Ak k tomu vybudujeme strážené parkoviská a parkovacie domy, ak zlepšíme napojenie vlakov od Senca a Pezinka, bratislavská doprava by mohla byť vo výrazne lepšej kondícii. Na viacerých miestach by sme mohli zdvojiť koľajiská, aby vlaky nemuseli fungovať iba kyvadlovo.

Na osobnú prepravu by sa mohol využívať aj Dunaj – napríklad smerom na Šamorín a späť.  Nezdá sa mi vôbec nereálne, že by človek zo Šamorína mohol nastúpiť na loď, ktorá by ho za 10 až 15 minút doviezla až do osobného prístavu v centre Bratislavy. Určite je to lepšia alternatíva, než sa trmácať v zápche.

Samostatnou kapitolou je integrovaná doprava, tá je stále len na polceste a my musíme popracovať na tom, aby bola skutočne integrovaná, jednoduchá a bez zbytočnej byrokracie.

Množstvo nevyužitých rezerv má mesto aj v zlepšení nadväznosti spojov či zrušení zbytočných súbehov spojov, vďaka ktorým by za ušetrené peniaze napríklad mohlo skrátiť intervaly.

Jednoduché a rýchle riešenie zlej dopravy v Bratislave a jej okolí neexistuje, vyžaduje si množstvo postupných krokov. Ak by sa podarilo zrealizovať aspoň  časť z nich, verím, že by sa bratislavská doprava mohla dostať na nečakanú úroveň.

Vzdelanie a začiatky kariéry Jána Drobu

Po absolvovaní športového gymnázia na Hubeného ulici v Bratislave v roku 1989 začal študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Počas štúdia sa zúčastnil zahraničného pobytu na Rijksuniversiteit Gent. Štúdium dokončil v roku 1996. V rokoch 1997 až 2000 vyštudoval víkendový MBA program, ktorý spoločne ponúkala Fakulta manažmentu UK a Joseph M. Katz Graduate School of Business na University of Pittsburgh. V rokoch 2000 až 2001 študoval na Graduate School of Political Managment, George Washington University vo Washingtone D.C.

V rokoch 1996 až 2000 pracoval ako partner súkromnej spoločnosti, v roku 2001 pracoval ako junior executive v Spojených štátoch. Od januára 2002 do júna 2008 pracoval ako riaditeľ divízie vonkajších vzťahov a člen predstavenstva v T-Mobile Slovensko. Od júla 2009 je majiteľom Droba & Partners s.r.o.

Politická činnosť

Volebné obdobie 2010 – 2012

Do parlamentných volieb v roku 2010, prvých pre stranu SaS kandidoval na 13. mieste. Nakoniec získal 17. miesto z 22 a stal sa poslancom.

Volebné obdobie 2012 – 2016

Vo voľbách do NR SR v marci 2012 kandidoval na 13. mieste kandidátky SaS, ziskom 6 081 preferenčných hlasov získal mandátové 17. miesto. V novembri 2012 sa v Národnej rade hlasovalo o návrhu zákona o registrovaných partnerstvách. Predložil ho spolu s poslancami Luciou Nicholsonovou a Martinom Poliačikom. Kvôli slabej podpore poslancov sa však zákon nedostal ani do prerokovania v druhom čítaní. Podporiilo ho len 14 z prítomných 129 poslancov. Proti hlasovalo 94 a zdržalo sa 20 zákonodarcov.

Zo strany SaS odišiel v apríli 2013 spolu s poslancami Jozefom Kollárom, Jurajom Miškovom, Danielom Krajcerom a Martinom Chrenom. V júni 2013 vstúpili do strany NOVA kde Droba pôsobil v Liberálnej frakcii. V auguste 2014 bolo oznámené, že sa Droba do SaS nevráti. Jeho predstavy o liberálnej politke sa nezhodovali s predstavami strany. Odmietla ho Republiková rada SaS. V januári 2015 sa Droba spolu s Eugenom Jurzycom vrátil k SaS, umožnil tak vznik ich poslaneckého klubu. Členom strany sa však nestal. Poslanecký klub SaS bol neaktívny od roku 2013, počet jeho členov nedosahoval zákonom stanovenú hranicu osem členov.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 kandidoval na piatom mieste za koalíciu strán NOVA, KDS a OKS na poslanca Európskeho parlamentu.

Volebné obdobie 2016 – 2020

Do volieb v roku 2016 kandidoval na 13. mieste na kandidátke SaS. Bol spoluautorom volebného programu SaS a tímlídrom SaS pre osobné slobody. V parlamente pôsobí v poslaneckom klube SaS, ako podpredseda Mandátového a imunitného výboru, člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, člen Zahraničného výboru NR SR, člen Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO, náhradný člen Výboru NRSR pre európske záležitosti a náhradník Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE.

 

Error parsing: Query returned empty response