„Chcem poďakovať všetkým podporovateľom za hlasy a podporu vo včerajších voľbách, ktoré ste mi adresovali. Tento raz to nevyšlo. Som na začiatku dlhej cesty, ktorú mám pred sebou.

Ukazuje sa, že ľudia nie sú ešte pripravení na zmenu. Vyhovuje im systém na čele s korupčnými politikmi ktorí sa im vysmievajú v živých prenosoch do tváre, ďalej komunistami, v pozadí ŠTBákmi, najnovšie aj huličmi. Je ľ
ahko robiť kampaň, keď niekomu nosia cash peniaze a kampaň stojí od 200 – 400 tis. EUR. Pretože netečie z vlastných, ale z cudzích. Ja som neprijal žiadne donory, ani sponzorov ani záväzky voči nikomu. Moja kampaň bola úprimná a výhradné z mojich peňazí. O to skromnejšie môžem povedať, že zámer bol úprimný v snahe zlepšiť fungovanie kraja a život ľudí v ňom. Šťastie sa mierne usmialo na saskára, ale hnoj na občana nášho kraja. Ľudia začnite uvažovať viac srdcom ako presýtenou hlavou prebytočných nánosov. Zaujímavé je, že kandidáti ktorí kandidovali cítili pach moci, pretože polovica z nich sú starostovia, ktorých omrzeli ich fleky alebo im prihára pod riťou za ich korupčné praktiky za stavebné povolenia. Chceli sa jednoducho odpratať zo zodpovednosti. Lenže sa tešili predčasne Ftáčnik, Mrva, Kusý, Frešo Krajcer a ďalšie vykopávky. Droba to získal iba na základe malej časti zhúlených a opojených skupín a úlisnosti jeho a Sulíka. Ale pri všetkej skromnosti som radšej že tam je on ako predchádzajúci tajtrlíci ktorých som menoval.

Celá moja kampaň bola z hĺbky mojej duše úprimná a najoriginálnejšia vôbec akú Slovensko zaznamenalo. Nakoľko nemám v politike dostatočné skúsenosti a som nepolitik, na to, že som kampaň tvoril s 5 ľudmi bez aparátu, bez sponzorov som s výsledkom spokojný. Ubezpečujem Vás, že toto je len začiatok veľkých vecí, ktoré prídu so mnou v najbližšom čase. Táto podpora bude prenesená na ďalšie smerovanie do najbližších volieb v roku 2018. Ďakujem všetkým svojím podporovateľom osobitne, každému jednému kto ma krúžkoval a všetkým dobrým ľuďom túžiacich po poriadku a vyprášení špiny z politiky.Budúcnosť máme pred sebou v ďalších voľbách, na ktoré sa už teraz zodpovedne s odborným tímom pripravujeme. Dobrú noc Slovensko.
Verím, že o rok budete na tom s uvažovaním a rozhodovaním, triezvejší.

Dobrú noc Slovensko“

The post Jakubec: Na začiatok, som spokojný. Toto je len začiatok veľkých vecí appeared first on Voľby do VÚC 2017.

Téma pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) župy, je nepoznanou témou pre ľudí, a preto aj zorientovanie sa v právomociach župy, nie je celkom jednoduché. Robím tak preto, aby som v tejto zložitej veľmi sofistikovanej téme pomohol zorientovať sa aj bežným ľuďom, ktorí nemusia byť presne fokusovaní na funkciu župy, financií, regionálnom zdravotníctve či sociálnej starostlivosti a vedie ma k tomu úprimný dôvod, aby sme išli naozaj po vecných argumentoch.

Budem sa v mojom stanovisku  venovať, predovšetkým pohľadu ich vynakladania na zvyšovanie kvality a efektívnosti zabezpečovania poskytovania zdravotnej starostlivosti vo väzbe na pacienta ktorý musí byť na prvom mieste ako je zakotvené v PVV na roky 2016-2020. Meradlom dosiahnutia tejto efektívnosti musí byť Ústava čl. 40 v ktorom je zakotvené že občan má ústavné právo na ochranu zdravia….Toto právo je garantované štátom ako verejným poskytovateľom zdrav starostlivosti.

Ak do zdravia zdravých ľudí investuje každý rezort časť svojich zdrojov (nie iba finančných) umožní to nie len zlepšiť zdravie, ale bude to mať pozitívny vplyv na dlhodobý sociálny a hospodársky vývoj krajiny. Investície do zdravotníctva a do zdravotnej starostlivosti orientovanej na výsledky zlepšia zdravie chorých a identifikujú zdroje ktoré sa môžu uvoľniť na riešenie rastúceho dopytu v rezorte zdravotníctva.

Treba zdôrazniť, že pozitívny vývoj v podobe nového zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je skôr následkom povinnosti plnenia predvstupových kritérií do EÚ než pocitu vnútornej potreby. Dôkazom toho je, že v reálnej praxi stále nebádať primeraný kvalitatívny posun. V uplynulom období bola časť kompetencií týkajúcich sa starostlivosti o zdravie prenesená do kompetencie samosprávy. Dôsledkom tejto nedokonanej decentralizácie je oslabenie integrity manažmentu zdravotnej starostlivosti a determinantov zdravia, čo má negatívny vplyv na spoločnosť z pohľadu starostlivosti o zdravie.

Stále však existujú oblasti, ktorých aktuálny stav, vývoj a interné procesy zjavne zaostávajú a vzniká zväčšujúci sa rozdiel medzi potrebou a realitou. Jednou z takých oblastí je aj regionálna zdravotná starostlivosť o zdravie, v kontexte vývoja a stavu determinantov zdravia. Nedokonanej z pohľadu fiškálnej decentralizácie, a nie celkom jasného účelu prenosu niektorých kompetencií.

V uplynulom období výkonu funkcie župana Pavlom Frešom nebola vykonaná skoro žiadna pozitívna zmena smerom k občanom z regiónu Bratislavského kraja.

Čo chýba ľudom v kraji a obciach? Odpoveď je špecialisti, ambulancie, pediatri atď. Aj mix sociálnej a zdravotnej starostlivosti – lôžkové zariadenia v správe a pôsobnosti samosprávneho kraja (BSK) lôžkové zariadenia sú často využívané /zneužívané na zabezpečenie sociálnej starostlivosti a služieb hlavne pre starých občanov, a to najmä v dôsledku obmedzenej dostupnosti domovov dôchodcov, DSS, hospicov, a podobných typov zariadení. Toto využívanie, patriace do sociálnej sféry, odoberá zdroje zdravotníctvu. Personálne zabezpečenie zdravotníctva je obzvlášť závažný problém. Priemerné platy v zdravotníctve sú v porovnaní s inými sektormi absolútne poddimenzované. Lekári a aj zdravotnícky personál ošetrovateľov nie sú dostatočne motivovaní k svojej práci. Svoju prácu ale robia s citom a láskou k ľudom. Zaslúžia si lepšie odmeny za ich výkon. V prípade zvolenia do funkcie župana ich posilním tak, že budem mimoriadne odmeňovať lekárov aj personál špeciálnymi odmenami županom.

Redukcia siete nemocníc len na chvíľu tento problém oddiali.   Je nedostatočná diferenciácia lekárov podľa kvality a produktivity práce.
Lekári v čoraz väčšej miere preferujú privátnu prax alebo privátne zdravotnícke zariadenia.

Budem sa snažiť zapojiť verejnosť do manažmentu na národnej a regionálnej (krajskej) úrovni. Vytvorím regionálny ekonomický model pre posilnenie regionálneho zdravotníctva a lekárov špecialistov, ktorí budú pôsobiť na území BSK. Na mysli mám aj dosluhujúcich lekárov špecialistov ale aj prijatie nových, mladých a nádejných lekárov. Regulatív budem zameriavať aj na dostupnosť ponuky cenovo prístupných ale kvalitných špeciálnych tovarov vrátane liekov a služieb pre starších ľudí ako aj náklady spojené s umiestňovaním starších občanov do zariadení ktoré si veľa krát nevedia dovoliť zaplatiť, pretože náklady na mesiac veľa krát presahujú trojnásobok starobného dôchodku. Ako župan budem spolu financovať dotáciami znevýhodnených starších občanov dorovnaním nákladov na umiestnenie v zariadení sociálnej starostlivosti. Záleží mi na kvalite života staršej generácie. Jedná sa o komplexný problém, ktorý nie je len ekonomickým ale aj morálnym voči ľuďom ktorí celý život pracovali a na sklonku života si nevedia dopriať ani základnú sociálnu službu v núdzi.  V prípade zvolenia do funkcie župana bude sociálna starostlivosť podporená županom kraja garantovaná!

Za hlavné taktické úlohy v tomto smere považujem hlavne posilniť regionálne zdravotníctvo. Motivovať mladých ľudí k výkonu zdravotnej starostlivosti, udržať si lekárov doma v kraji, aby neodchádzali mimo krajiny. Lepšie odmeňovať lekárov a zdravotné sestry mimoriadnou odmenou od župy za zásluhy. Navyše je potrebné postaviť filozofiu ústavných zariadení na trojúrovňovom modeli, pričom na prvej úrovni bude treba vytvoriť dobudovaním vybraných fakultných nemocníc tri univerzitné nemocnice ako koncové zariadenia na najvyššej úrovni kvality, nadregionálne klastre poskytovania zdravotnej starostlivosti, centrá medicínskeho vzdelávania a výskumu, informačnej základne zdravotníctva, na druhej úrovni zriadiť fakultné nemocnice a špecializované národné centrá na území BSK, a napokon, na tretej úrovni zriadiť ostatné (rehabilitačné ozdravovne) zdravotnícke zariadenia (štátne, v pôsobnosti VÚC, súkromné).

Kvalita zdravotnej starostlivosti má viacero rozmerov z rôznych pohľadov – pacienta, poskytovateľa, platiteľa a štátu. Do kritérií kvality možno zahrnúť najvyššiu možnú odbornú starostlivosť, efektívne využívanie zdrojov, minimálne riziko pre pacienta, spokojnosť pacienta, ako aj včasnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku sa podľa zákona museli zaviesť , najmä v nemocniciach, rôzne systémy manažérskej kvality. Problémom kvality samotnej starostlivosti však zostáva skutočnosť, že nie sú vypracované odborné kritéria na správne poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Kvalita starostlivosti súvisí v prvom rade s vypracovaním správnych diagnostických a liečebných postupov a s vypracovaním katalógu výkonov. Kvalita musí byť predovšetkým merateľná.

Regulácia udeľovania licencií – optimalizácia prerozdeľovania ľudských zdrojov – v súčasnosti je príliš veľa lekárov – špecialistov v ambulantnej sfére a nedostatok v ústavnej starostlivosti. Takisto je potrebné podporiť, aby absolventi lekárskych fakúlt mali záujem o špecializáciu praktického lekára, na tento účel je nutné zaviesť motivačné mechanizmy.

Vzdelávanie je potrebné najmä v ošetrovateľstve, pretože už v krátkodobom horizonte vznikajú vážne problémy s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nie kvôli finančným problémom, ale pre absenciu kvalifikovaného personálu.

Aj mix sociálnej a zdravotnej starostlivosti – lôžkové zariadenia sú často využívané /zneužívané na zabezpečenie sociálnej starostlivosti a služieb hlavne pre starších a to najmä v dôsledku obmedzenej dostupnosti domovov dôchodcov, hospicov, a podobných zariadení. Toto využívanie, patriace do sociálnej sféry, odoberá zdroje zdravotníctvu.

Personálne zabezpečenie zdravotníctva je obzvlášť závažný problém. Priemerné platy v zdravotníctve sú v porovnaní s inými sektormi nízke. Klesá atraktivita lekárskeho povolania, rastie priemerný vek lekárov. Rastú možnosti pracovnej mobility v rámci EÚ. Ešte vypuklejšie problémy sú u zdravotných sestier, kde výrazne rastie dopyt po ich službách na rozhraní zdravotníctva a sociálnej sféry u starých ľudí. Nedostatok sestier na niektorých oddeleniach je akútny. Redukcia siete nemocníc len na chvíľu tento problém oddiali. Je nedostatočná diferenciácia lekárov podľa kvality a produktivity práce. Lekári v čoraz väčšej miere preferujú privátnu prax alebo privátne zdravotnícke zariadenia. Chápanie sektora zdravotníctva ako nákladového, ktorý spotrebúva verejné zdroje, nezlepšuje jeho pozíciu. V skutočnosti je to ekonomicky produktívny sektor. Možno totiž merať nielen zdravotné, ale aj ekonomické prínosy jednotlivých zdravotníckych zariadení.

Novým javom je jednotný európsky priestor na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ideou EÚ je, aby „euroobčania“ mohli čerpať zdravotnú starostlivosť v ľubovoľnej krajine v rámci EÚ. V dôsledku nerovnakých cenových hladín zdravotníctva v SR a v západoeurópskych krajinách môže čerpanie zdravotnej starostlivosti našimi občanmi v zahraničí , ako aj využívanie nášho dotovaného sektora občanmi iných krajín, narušiť finančnú stabilitu sektora. Obzvlášť aktuálny je rozpad medzigeneračnej solidarity. Sociálny štát je v podstate založený na medzigeneračnej solidarite, kde pracujúci prispievajú na svojích rodičov a financujú výchovu svojích detí. Terajšia hodnota koeficientu plodnosti na úrovni 1,25 (pri potrebnej hodnote koeficientu plodnosti 2,1) znamená, že veľká časť terajšej generácie odmietla investovať do následujucej generácie, ale pritom očakáva, že v dôchodkovom veku bude financovaná pracujúcimi (aj v oblasti zdravotnej starostlivosti) Budúca generácia pracujúcich (generácia detí) bude nespokojná so zvýšenou záťažou zdravotníctva a bude vytvárať tlak na zníženú mieru solidarity.

Strategické  ciele:

Optimalizovať podiel štátnych a privátnych zdrojov v jednotlivých častiach systému poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Na základe verejnej diskusie a celospoločenského konsenzu explicitne definovať rozsah zdravotnej starostlivosti hradený z verejných zdrojov.

Prostredníctvom vytvorenia Národného zdravotného informačného systému a Národného zdravotného portálu v rámci e-Health poskytnúť pre riadenie, reguláciu a kontrolu aktérov v rezorte a celého rezortu správne informácie v správnom čase a na správnom mieste.

Uchádzam sa o Vašu priazeň milí spoluobčania nášho kraja, ale aj celého regiónu a krajiny. Som rodený Bratislavčan, človek mladý, nezaťažený, fokusovaný na problémy bežných ľudí, zapálený pre dosiahnutie výsledku pre blaho všetkých občanov aj za cenu verejného bitia sa za pravdu. Budem rád, ak podporíte mňa ako nezávislého kandidáta na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.

PhDr. Martin Jakubec, PhD.

Nezávislý občiansky kandidát na predsedu BSK
www.jakubeczupan.sk

The post Martin Jakubec: Regulácia zdravotnej starostlivosti v Bratislavskom kraji appeared first on Voľby do VÚC 2017.

K téme zlepšenia fungovania nášho kraja odpovedá nezávislý kandidát na predsedu a poslanca BSK, podnikateľ a generálny manažér Východoeurópskej agentúry pre rozvoj, PhDr. Martin Jakubec, PhD.

1. Akú máte predstavu a aké konkrétne kroky máte v pláne podniknúť pre
   podporu rozvoja cyklotrás na území BSK?

Momentálne nemáme vybudované základné cyklotrasy cez Bratislavu a okolie. Žiaľ, všetci vieme, že najlepšie sa bikuje v Rajke a v Rakúsku. V Bratislave cyklotrasy nie sú vybudované, ale sú len nakreslené na chodníkoch. Preto pohyb peších a cyklistov  Bratislave a okolí sa stáva pomerne adrenalínovou záležitosťou.

Cyklistika v kraji  je prioritou môjho volebného programu. Chcem spolu s občanmi – a cyklistami  sledovať transparentnosť  a efektívne vynakladaných  peňazí. Mesto Bratislava a BSK vzájomne v tejto oblasti nespolupracujú. Vedenie mesta a BSK presadzujú hlúposti,  ako vyznačenie okruhu – pruh pre cyklistov Starého Mesta alebo trasu na Starohájskej. Cez mesto má tiež prechádzať európska cyklistická cesta z Nórska do Grécka.

Všetci vieme, že  BSK čerpá na cyklotrasy či na bikesharing státisíce eur  až milióny eur eurofondondov  a z Integračného regionálneho operačného programu, no nakoniec len namaľujú na chodník akože cyklotrasy  olejovými farbami. Aj preto sú v Bratislave cyklisti dosť arogantní, lebo sú dezorientovaní. Nechtiac  križujú aj miesta, kde nemajú čo hľadať.

Urobím všetko, aby  sa skvalitnilo 25 km existujúcich a čoraz intenzívnejšie používaných skutočných vyhradených cyklistických chodníkov (v prepočítaní na počet obyvateľov by mala mať Bratislave rádovo viac cyklistických trás).

Požiadam kontrolné orgány prehodnotenie efektívnosti BSK  vynakladania  miliónov  v eur na cyklodopravu. Zruším obmedzenia, aby cestujúci nebol  povinný zakúpiť si pre svoj bicykel dovozný cestovný lístok v hodnote 0,35 eur. ale cestujúci s bicyklom by cestoval bez poplatku.

2. Čo si myslíte o projekte integrovanej dopravy BSK, tak ako je dnes v
   súčasnej podobe?

Projekt integrovanej dopravy hodnotím kladne. Budem koordinovať ďalšie etapy spriehľadnenia a zmien v tarifnej, dopravnej a informačnej oblasti spoločnosti  Bratislavská integrovaná doprava, a.s. tak, aby obyvatelia menej cestovali svojimi osobnými autami a šetrili životné prostredie.

Nie som presvedčený o takom veľkom počte tarifných zón, ako je doteraz. Rovnako  nie je vytvorený jednotný informačný systém pre všetky prepravné subjekty na území BSK. Sú rezervy pri označovaní vozidiel, pri on-line dopravných informáciách na cestovanie a orientáciu v dopravnom systéme. Preverím toky financovania a platieb v Bratislavskej integrovanej doprave a softwarových firiem, ktoré poskytujú tu služby riešenia.

Preverím efektívnosť konzultačných štúdií, akými boli „Plán dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja“ ktoré stáli státísíce eur a svojou výpovednou schopnosťou  neposlúžili potrebám dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja.

Kto žil v Londýne, určite pozitívne hodnotí platené zóny vstupu vozidiel do stredu tohto megapolisu.  Inými slovami, v strede Londýna takmer nevidíte súkromné autá, lebo platia ohromné sumy vstupu do zón na deň. Určite budem presadzovať zóny vstupu vozidiel do Bratislavy. teda vstup súkromných vozidiel centra Bratislavy musí byť spoplatňovaný.

2. Ste s ním spokojný alebo vidíte možnosti na jeho zlepšenie?

Problémy v bratislavskej doprave sa nevyriešia dokiaľ, nebude existovať v Bratislave  obdoba viedenského S-Bahnu,  teda doprava na tratiach, ktoré nebudú zdieľané s automobilovou dopravou.

Žiaľ, na Ministerstve dopravy už tak pätnásť rokov leží projekt zahustenia železničných zastávok na území Bratislavy.

4. Ste za rozširovanie električkových tratí na území Hlavného mesta SR? (v
   kooperácii s mestom)

Jednoznačne. V koncepciách  Smart City v európskych metropolách  majú električky v rámci udržateľnej mestskej mobility svoje kľúčové miesto.  Kto žil v Dubline, vie ako rýchloelektrička  prebehne za pár minút celou mestskou  aglomeráciou.

5. Prípadne za efektívnejšie využívanie železničných tratí na území Hl..m. SR alebo kraja s cieľom spájať blízke okresné mestá s Bratislavou?

6. Ak áno, akým spôsobom?

Je mi ľúto, že vízia električkovej dopravy sa u pána Freša a Nesrovnala scvrkáva na  lanovkovú eufóriu developerov (prepojenia Mlynských Nív s Lidom).  Považujem za  časovo nereálnu druhú etapu dokončenia električkovej trate v Petržalke do r.2020.  Žiaľ, ani mesto Bratislava, ani súčastné vedenie  BSK nemajú jasnú reálnu koncepciu   električkovej dopravy v našom meste a kraji.

Ak by existovala  koľajová sieť zopár staníc kopírujúca oba strany Karpát s „ nohou“ v Petržalke – v tvare veľké „Y“, tak potom by sa za pár minút spojilo celé mesto. Šlo by o pár staníc. Napríklad,  dve-tri  stanice v  Petržalke, na cez Dunaj, stanica ako Nivy,  Centrum, Nové Mesto, Ružinov, Vrakuňa, Rača, Vajnory, ďalej stanica  Karlova Ves, Dúbravka a Devínska- Stupava.  Tak by bolo odstránených väčšina   problémov bratislavskej dopravy.  V tom vidím svoju prioritu svojich snáh. Je to tímový beh viacerých ministerstiev a samosprávy.

7. Z pozície BSK udeľujete licencie pre regionálnych dopravcov v kraji.
   dnešným trendom je aj vo verejnej doprave prechod od naftových agregátov
   k elektrickým alebo vodíkovým, ci iným alternatívnym druhom.

Minulý rok v lete bol v Bratislave  „7. Európsky summit regiónov a miest “. Po prvý raz  sa takýto  summit so silným zastúpením regiónov a miest Západnej Európy predstavil  v Strednej a vo Východnej Európe. Sumit  pod gesciou predsedu Európskeho výboru regiónov pána M.Markkulu z Fínska jasne prezentoval,  ako bude  vyzerať koncepcia inteligentného mesta a trvalo udržateľného regiónu.

Osobne som  rád,  že  členovia z môjho volebného  tímu mali možnosť nadviazať priame kontakty na  Sumite euroregiónov z oblastí Smart City,  ako je informačný systém parkovacích zón- smart parking, logistike, autonómne vozidlá vo verejnej doprave, energetická efektívnosť budov, zelená budovy, inteligentné verejné osvetlenie vízia smart ciest (smart roads)a podobne.

Žiaľ pán Frešo tu neprezentoval silnú víziu BSK ako premeniť inováciu z informačných technológií a digitalizácie do potenciálu bratislavského  regiónu. Vyhodnotil len plány kohéznej politiky a čerpania štrukturálnych fondov. Stánok BSK bol skorej stánkom turistických bedekerov po Bratislave a okolí než silný a realizovateľné vízie.

8. Máte nejakú predstavu kedy by mohli po cestách BSK jazdiť a poskytovať služby prepravcovia, ktorí budú využívať nové moderné technológie ako napríklad autobusy na elektrický pohon?

Súčasné vedenie BSK nemá startupy z oblasti čistejšej a ekologickejšej dopravy (elektrických vozidiel s palivovými článkami). S tým súvisí aj súčasná absencia politiky  licencovania BSK pre nových alternatívnych prepravcov s elektrickými alebo vodíkovými článkami technológiou

Ja a môj tím chápeme nutnosť takýchto startpov v kraji, a potrebu budovania  infraštruktúry dobíjania elektrických vozidiel na batérie.  Práve takéto  startupy či firmy pomôžu zlepšiť kvalitu ovzdušia. Musíme výraznejšie preferovať energiticky pasívne budovy,  eko-busy aj pri vstupoch  do plánovaných platených zón Bratislavy, selektovať labelingom ekologicky nezávadnú e-mobilitu.

9. Pripúšťate, že by druh pohonu mohol byť rozhodujúci faktor pri zazmluvňovaní takýchto dopravcov v budúcnosti?

Sumit ako  bol „ 7. Európsky summit regiónov a miest “.  mi dal odpoveď na preferenciu licencovania  nových alternatívnych dopravcov v našom kraji: Tá môže efektívne nákladovo riešiť okrem osobných e-vozidiel aj e-dodávky, e-busy či kamióny z oblasti čistej a ekologickej dopravy v kraji.

10. BSK má v správe stredné školy, regionálne cesty, sociálne a zdravotnícke zariadenia.

Táta otázka má pre mňa veľa podtém a časovaných mín. Osobne očakávam, že BSK  pri  správe stredných škôl, regionálnych ciest, sociálne a zdravotnícke zariadenia prinesie na svetlo veľa  insider informácií, ktoré ma môžu  zoskočiť až šokovať, pre ich netransprarentnosť a cynickú chamtivosť.

V rámci Bratislavy pre polmilióna obyvateľov je  mizivý počet samosprávnym krajom prevádzkovaných zariadení.  Celkovo mala župa vo všetkých svojich svojich  zariadeniach pre seniorov ku koncu roka  iba mierne nad  200  miest.  Bratislavský kraj  a jeho sociálne služby sú práve jednou z mála župných kompetencií a verejných služieb s ktorými môže suverénne narábať. Napríklad, starnutie obyvateľstva  v BSK ide ruka v ruke s akútnym nedostatkom sociálnych služieb a zariadení  pre seniorov. Premiestniť odkázaného človeka desiatky kilometrov od jeho bydliska, je komplikované pre neho a často  i pre jeho blízkych, kvôli odlúčeniu i návštevám.  Tým skôr  by preto malo platiť, že ak niektorú z kompetencií vykonávajú, mali  by  ju realizovať  v dostatočnom rozsahu a kvalite.

Pokiaľ  viem, žiadny konkrétny nový projekt zariadenie pre seniorov zásadnejšieho  zvýšenia kapacity  v BSK predložený nebol ani sa v posledných rokoch  nerealizoval.  Pri nedostatku kapacít dostupných verejných zariadení sociálnych služieb však na druhej strane existuje v oblasti stredného školstva prebytok kapacít a budovy patriace župe, ktoré sa tento účel používali, vo viacerých prípadoch zívajú prázdnotou.

Pritom logicky  by malo platiť, že ak má bratislavská  župa budovy, ktoré nevie využiť na pôvodný účel, mala by si ich snažiť použiť na výkon inej svojej kompetencie. A tak sa  menšie budovy, ktoré kedysi slúžili ako školy mohli a môžu zmeniť na zariadenia sociálnych služieb.  Kľudne by to mohli byť aj útulnejšie  zariadenia komunitného charakteru. Zatiaľ  tak nik na župe nekonal.

Pri ďalšom zvyšovaní počtu miest pre deti,  je vytváranie nových miest v existujúcich prevádzkovaných budovách materských a základných škôl a ich areáloch  výrazne lacnejšie ako budovanie úplne nových materských škôl alebo  rekonštrukcia zdevastovanej  stavby  a naviac nové miesta vieme tak  rozmiestniť rovnomernejšie po celom kraji.

Nepovažujem  za reálne, aby sme každú chátrajúcu budovu  v župe zachraňovali alebo búrali  z rozpočtu.   Prial by som si, aby župa budovy,  ktoré dostala do vienka pri svojom vzniku nielen udržiavala  v takom  stave, aby. používala ich na výkon svojich kompetencií  v prospech obyvateľov kraja.

Budem pozorne sledovať efektivitu vynakladaných zdrojov, konktrétne, ako spoločnosť Regionálne cesty , a.s. spravuje a udržuje  cesty II. a III. triedy Bratislavského samosprávneho kraja v celkovej dĺžke viac ako 500 km. Budem sledovať činnosť spoločnosti Regionálne cesty , a.s. Ich  čerpanie  dotácií a  ako zabezpečujú  plnenie štátnej koncepcie diaľnic a ciest zosúladenej s koncepciou BSK o plnení úpravy, údržby a obnovy ciest, komunálnych služieb.

11. Budete hľadať ako župan riešenia, ktoré budú vždy v prospech živostného prostredia? (ako napríklad, zelené strechy, zateplovanie, znižovanie emisií, využívanie BEV, EV, FCV automobilov vo firmách v pôsobnosti BSK)

Spektrum úloh ktoré obsahuje koncepcia „Smart City“ je témou viacerých reálnych riešení a výziev od globálych IT firiem ako IBM, Oracle, SAP. Smart City koncept je pomerne silno rozpracovaný Európskou komisiou, úspešne realizovaných projektov  Smart City regiónov  (Holandsko a Španielsko). Ak vyhrám voľby župana BSK , potom budú úlohy a riešenia  výziev Smart City bude pre mňa a môj tím našim  každodenným bojovým poľom.

Viac o kandidátovi nájdete na www.jakubeczupan.sk

The post Martin Jakubec: Cyklotrasy sú kreslené iba na chodníkoch … appeared first on Voľby do VÚC 2017.

4.11. 2017 sa ukáže ako to dopadne a či to malo význam. Sme na spoločnom začiatku veľkej cesty a ešte väčšieho resetu spoločnosti ako aj politiky. Pridajte sa prosím ku mne a uvidíte niečo prevratné. Slovensko zažije volebnú kampaň akú ešte nezažilo. Nech sa na mňa protikandidáti pripravia. Pretože falošné úsmevy, klamstvá a úlisnosti nech si nechajú doma pre manželku. Budem tak nekompromisný k nim že im budú rásť šediny pri mne. A smiať sa budem ja!. Táto politická reprezentácia a kandidáti sú vlastné živé politické mŕtvoly a vyslúžilci od komunistu, zaklínača hadov, monštrum, slniečkára, až po farizejov. Proste chabé a fádne tváre. Posrali čo sa dalo, preto musím ako jediná adekvátna zmena za túto sortu, ľudí nesklamať a zabojovať”.

The post Takú politickú kampaň ešte Slovensko nezažilo. A tí darmožráči nech sa majú na pozore! Dosť bolo Vaších falošných úsmevov. Smiať sa budem ja! appeared first on Voľby do VÚC 2017.

S prekvapením som zachytil urazenú reakciu poslanca NR SR a jedného z kandidátov na predsedu BBSK Martina Klusa, ktorý kandiduje za kedysi liberálnu stranu SaS, na bystrickú blogerku Andreu Súlovcovú. Pani Súlovcovú nepoznám, ale to, čo píše, má logiku. Zjavne vychádza z verejných zdrojov, ktoré nemusia byť vždy presné, no dokáže dať získané informácie do príčinných súvislostí a jej závery majú hlavu a pätu.

Veď o spolupráci vtedy ešte nezávislého Martina Klusa s Erikou Karovou pred komunálnymi voľbami 2014 alebo teraz pred regionálnymi voľbami sa všeobecne vie. Tak prečo to nepriznať? Alebo aj to, že pani Karová, resp. jej časopis Priekopník, spolupracuje s ďalším kandidátom na predsedu BBSK Igorom Kašperom. Nepriateľom Súlovcovej akosi ušlo, že táto blogerka kritizuje aj ďalších kandidátov, hoci už má svojho vyvoleného. A možno práve preto, že to nie je jeden z nich, spustia na ňu paľbu zo svojich kanónov, takmer ako na Kotlebu.

Namiesto toho, aby sa k tomu pán Klus ako liberálny demokrat vyjadril rovnako v blogu alebo na sociálnych sieťach a pádnymi argumentmi vyvrátil tvrdenia kritickej blogerky, stavia sa do pozície vyšetrovateľa či sudcu, hroziac trestným oznámením. Podobne bez argumentov napadol prieskum voliteľnosti kandidátov renomovanej agentúry Focus, v ktorom pred ním skončil objednávateľ Ján Lunter. Opäť ďalší nepodložený útok a vyhrážanie sa. Nerozumiem tomu. Takto sa predsa demokrat nespráva.

Na druhej strane, tento istý politik podpíše Memorandum o vzájomnej podpore spolu so Stanislavom Mičevom a apeluje na ostatných, aby sa pridali a podľa nejakého prieskumu potom v septembri vzdali v prospech najsilnejšieho. Keby sa radšej pán Klus opýtal pána Luntera, ako chce plniť svoj rozvojový program, keď členovia jeho volebného tímu patria ku skupine aktivistov, ktorí sú v podstate proti rozvoju mesta či regiónu, to by som chápal. Ale toto?

Zdá sa, že nervozita niektorých kandidátov sa stupňuje s približujúcim sa termínom odovzdania kandidátok a následným rozhodnutím, či a kto bude stáť na barikádach proti Marianovi Kotlebovi. A tak sa bojuje rôznymi zbraňami. Proti sebe navzájom aj proti občanom s iným názorom.

Keby to nebolo smutné, tak je to smiešne. Najhoršie na celej situácii je však to, že občan sa v tomto zápase o moc stáva obyčajným štatistom. Politické hry sleduje v priamom prenose v médiách, ktoré sa navonok tvária demokraticky. Ani sa nečudujem, že aj ľudia v našom kraji sú unavení straníckou politikou a jej politikmi a buď rezignujú na voľby, alebo na protest volia neštandardných politikov.

Škoda, že si to za posledné štyri roky nevšimli politici vládnej koalície ani opozície a nepracovali na kandidátovi, ktorý by dnes jednoducho vyplynul ako jasný favorit novembrových volieb v Banskobystrickom kraji so širokou dôverou a podporou voličov. Nehovoriac o tom, že si doteraz nikto nedal námahu vysvetľovať ľuďom, čo vlastne znamená VÚC a prečo je regionálna samospráva pre ľudí užitočná. Dokonca krátko pred voľbami zaznievajú hlasy, že najlepšie by bolo VÚC zrušiť.

Na záver mám jeden odkaz pre bystrickú blogerku, na ktorú občas útočia dotknutí politici:

Pani Súlovcová, nebojte sa ďalej písať svoje názory na verejných činiteľov, ktorí musia zniesť širšiu škálu kritiky ako občania. Pokiaľ budem môcť, vždy budem hájiť Vaše právo na slobodu kritického vyjadrovania sa k politikom, aj keby sa to malo týkať mňa osobne.

The post Ivan SAKTOR: Politici vs blogeri alebo o názoroch sa diskutuje a nie za ne trestá appeared first on Voľby do VÚC 2017.

A čo má tento jav spoločné s minimálnou, resp. spravodlivou mzdou na území celého Slovenska? Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Viera Uhlárová to nedávno naznačila v Európskych novinách vo veľmi zaujímavej analýze vzťahov na slovenskom i európskom pracovnom trhu. Okrem viacerých faktov a argumentov v prospech zamestnancov či oprávneného rastu minimálnej mzdy ma zaujala práve mimoriadne presvedčivo formulovaná myšlienka, ktorú si dovolím citovať: „Ak zamestnávateľ nie je ochotný zaplatiť svojmu zamestnancovi tak, aby mohol viesť dôstojný život (čo by mala garantovať aspoň minimálna mzda), demonštruje tým neschopnosť viesť slušné podnikanie a neúctu k ľuďom, ktorí pre neho pracujú, a pomáhajú mu generovať zisk.“

Ako bývalý prezident KOZ viem, o čom pani Uhlárová, ale aj ďalší slovenskí a európski odborári hovoria. Ak sa totiž naruší rovnováha tohto relatívne jednoduchého vzťahu, dokáže generovať množstvo sociálnych problémov. A jedným z nich je aj stále silnejúca nenávisť Bratislavčanov k zamestnancom z iných miest, čo sa prejavuje ničením ich majetku na cestách a parkoviskách. Títo ľudia však nechodia za prácou do hlavného mesta z roztopaše, chodia za vyššou mzdou. Doma v Brezne, Rimavskej Sobote alebo v Žiari nad Hronom by za rovnakú prácu a výkon dostali na výplatnej páske sotva polovicu.

Súhlasím preto s viceprezidentkou KOZ Vierou Uhlárovou a pripájam sa k názoru, že za rovnakú prácu patrí aj rovnaká pláca. Prečo by zámočník zamestnaný v Bratislave mal dostávať vyššiu mzdu ako inde na Slovensku? Alebo je spravodlivé, ak nemecký robotník zarába u zamestnávateľa v rovnakej automobilke dvoj až trojnásobnú mzdu?

Viem, že niektorí ekonómovia pred takýmto krokom varujú, lebo by sa tak vraj znížila atraktivita Slovenska pre zahraničných investorov a zvýšili sa mzdové náklady zamestnávateľov. Zastávam však názor Konfederácie odborových zväzov, že ľudská práca je síce výrobným vstupom, ale nie je tovarom, za ktorý je možné zjednávať čo najnižšiu cenu. Práca by mala byť adekvátne ohodnotená bez ohľadu na to, v akom regióne sa vykonáva. Potom napríklad ľudia z nášho kraja nebudú hľadať svoje uplatnenie v hlavnom meste s obavou, že im tam zničia autá, alebo hľadať prácu v zahraničí.

Medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi smerom na východ existujú skutočne veľké rozdiely v platoch a iných pracovných benefitoch. I keď náš Banskobystrický samosprávny kraj nemá práve najvyššiu kritickú nezamestnanosť, napriek tomu každý týždeň tisíce ľudí, najmä z juhu kraja, odchádzajú za lepšou mzdou do hlavného mesta alebo do zahraničia. Som presvedčený, že by radšej ostali pracovať doma a trávili čas s rodinami. Preto si myslím, že je najvyšší čas začať s vyrovnávaním miezd v našom kraji, inak sa nám bude vyľudňovať.

The post Ivan SAKTOR: Podporujem snahu odborárov presadiť za rovnakú prácu rovnakú mzdu appeared first on Voľby do VÚC 2017.

Podľa Ministra financií Petra Kažimíra majú samosprávy dostatok príspevkov na to, aby zvýšili platy, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tvrdí, že prostriedky nemajú. ZMOS však nereprezentuje stredné školstvo.

Banskobystrický samosprávny kraj má možnosť splniť sľub, ktorý dala Vláda SR!

Žiaľ, na úrovni BBSK nefunguje tripartitný dialóg (regionálna tripartita), ktorý by mohol túto situáciu vyriešiť a dostáť vládny sľub. Z pozície bývalého prezidenta Konfederácie odborových zväzov SR by jedným z mojich prvých cieľov ako predsedu bolo presadenie vzniku regionálnej tripartity v BBSK v rámci všetkých verejných zamestnancov (školstvo, kultúra, sociálne veci).

Čo teraz ostáva pedagogickým zamestnancom? Zobrať si príklad od zamestnancov VW BA a začať štrajkovať! Nie hroziť štrajkom, ale od 1. 9. 2017 reálne zahájiť ostrý štrajk a neotvoriť školský rok. Majú výbornú príležitosť presadiť svoje požiadavky.

Nech sa učitelia rozhodnú akokoľvek, držím im palce!

The post Ivan SAKTOR: Vláda svoje slovo učiteľom nedodrží appeared first on Voľby do VÚC 2017.

Cieľom tohto združenia je vyvinúť tlak na vládu SR, Ministerstvo dopravy SR a vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti, aby sa po dlhých rokoch dobudovala moderná cestná sieť a severojužné prepojenie Slovenska, hlavne rýchlostná cesta R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka.

Zároveň zastávam názor, že podobnú iniciatívu by mali vyvinúť aj primátori a starostovia juhu Banskobystrického a Košického kraja, aby sa dobudovala R2. Obe iniciatívy by mal jednoznačne podporovať predseda BBSK, čo bude možné až po novembrových voľbách.

S uspokojením som privítal jednoznačné stanovisko vládnej koalície na čele s premiérom Robertom Ficom, že napriek určitým pochybnostiam koaličná rada potvrdila záväzok tejto vlády pokračovať vo výstavbe rýchlostnej cesty R2.

Pri presadzovaní strategických investícií v regióne musia predstavitelia samospráv držať spolu a ťahať za jeden povraz, čo v budúcnosti prinesie pozitívne výsledky. Iba tak sa dočkáme dobudovania rýchlostných ciest R1 a R2 v našom kraji, ktoré podmieňujú jeho ďalší rozvoj.

The post Ivan SAKTOR: R1 a R2 v našom kraji sa musia dobudovať appeared first on Voľby do VÚC 2017.

To, že na svojom scestnom návrhu trvá aj po pondelkovom faktickom odmietnutí poslancami BBSK bez rozdielu politických tričiek a tvrdohlavo ho prenáša na ďalšie augustové zastupiteľstvo deň pred uplynutím stanovenej zákonnej lehoty, už považujem za jeho primitívnu politickú hru nielen s poslancami, ale aj s voličmi.

Namiesto toho, aby sa snažil napraviť zbabrané verejné obstarávanie na opravu krajských ciest za milióny eur a získaval aj mimorozpočtové zdroje na ďalšie potrebné investície do škôl či sociálnych zariadení bez ďalšieho znižovania hodnoty majetku BBSK, vystavuje náš kraj riziku zmarenia novembrových volieb.

Toto nie je žiadna detská hra o fazuľky, ale vážna vec všeobecného verejného záujmu, na ktorý, ako sa zdá, predseda BBSK doslova kašle. Verím, že poslanci 10. augusta zabránia ďalšiemu znevažovaniu dobrého mena nášho kraja a zostane už len na občanoch, či to isté urobia aj oni vo voľbách 4. novembra.

The post Ivan SAKTOR: Primitívna politická hra predsedu BBSK s poslancami i voličmi appeared first on Voľby do VÚC 2017.

Náš kraj mal za posledné roky o 81 miliónov € vyššie príjmy. Pritom za toto obdobie sa znížila hodnota majetku o 30 miliónov €, málo sa investovalo. Pýtam sa, kde sú tie zvyšné milióny?

Podľa môjho názoru ich treba dať ľuďom pracujúcim pre kraj – učiteľom a sociálnym pracovníkom. Nemôžu predsa pracovať takmer za minimálnu mzdu.

Postavím sa za kraj a ľudí, ako som sa v minulosti vždy staval za odborárov. Som odhodlaný to robiť aj ako predseda BBSK a viem, ako zvýšiť platy učiteľom a sociálnym pracovníkom v našom kraji.

Keď budem predsedom Banskobystrického kraja, rozhodne nebudem šetriť na ľuďoch.

The post Ivan SAKTOR: Postavím sa za kraj a ľudí appeared first on Voľby do VÚC 2017.